Mikroskopické fragmenty environmentálnej DNA, najstaršie vôbec identifikované, nájdené v sedimentoch z doby ľadovej v severnom Grónsku, umožnili rekonštrukciu ostrovného ekosystému spred dvoch miliónov rokov. V súčasnosti je Grónsko pustou pustatinou, v ktorej žije len málo druhov zvierat a rastlín, no materiál, ktorý zozbierali výskumníci, naznačuje, že pred dvoma miliónmi rokov bolo Grónsko pokryté hustými lesmi, medzi ktorými sa potulovali stáda mastodontov a sobov.
Vedci našli DNA spred dvoch miliónov rokov. Toto je najstaršia DNA, ktorá sa kedy našla, a je o milión rokov staršia ako predchádzajúca rekordne stará DNA získaná z mamutej kosti nájdenej na Sibíri. Objav sa podaril tímu vedcov pod vedením profesora Eske Willerslev z University of Cambridge a profesora Kurta H. Kjæra z University of Copenhagen. Celkovo vedci identifikovali 41 vzoriek environmentálnej DNA a použili ich na rekonštrukciu grónskeho ekosystému spred dvoch miliónov rokov.
Environmentálna DNA spred dvoch miliónov rokov
Každý organizmus zanecháva stopu v prostredí, do ktorého prichádza. Ide o zvyšky genetického materiálu, ktoré boli z tela vyvrhnuté do okolia vo forme čiastočiek epidermy či vlasov, ale aj moču a iného odpadu. Boli vyvinuté účinné metódy na extrakciu DNA z vodného prostredia, ktorá sa používa na určenie toho, aké druhy obývajú danú nádrž. Na početných príkladoch sa dokázalo aj to, že DNA sa dá získať z pôdy či snehu a pri výskume spred roka vedci ukázali, že sa to dá dokonca aj zo vzoriek vzduchu.
Túto tzv. environmentálnu DNA (eDNA) možno extrahovať priamo z pôdy, sedimentu, vody alebo dokonca vzoriek stolice. To umožňuje identifikáciu organizmov obývajúcich daný ekosystém. V najnovšom výskume vedci dokázali, že vďaka eDNA je možné zrekonštruovať aj celý ekosystém.
„DNA môže rýchlo degradovať, ale ukázali sme, že za správnych okolností sa môžeme vrátiť v čase ďalej, než by si ktokoľvek dokázal predstaviť,“ povedal profesor Willerslev. „Staroveké vzorky DNA sa našli pochované hlboko v sedimentoch, ktoré boli nakoniec uchované v ľade a permafroste, a čo je najdôležitejšie, nenarušené ľuďmi za dva milióny rokov,“ povedal Kjær.